See also: Appendix:Variations of "ve"

Old Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *vě.

Pronunciation

  • IPA(key): (13th CE) /ˈʋi̯ɛ/
  • IPA(key): (15th CE) /ˈvjɛ/

Pronoun

  1. we two (first person dual)
    Synonyms: va, (rare) ma

Declension

Old Czech personal pronouns
Singular 1st person 2nd person 3rd person Reflexive
m f n
Nominative já(z) ty on ona ono
Genitive mne, tebe, j(e)ho, ň(e)ho jie, nie j(e)ho, ň(e)ho sebe,
Dative mně, mi tobě, ti j(e)mu, ňemu , , jiej, niej j(e)mu, ňemu sobě, si
Accusative , mne , tebe jej, jen, ji, j(e)ho,
, ňej, ňen, ni, ň(e)ho
ju, ňu je, ňe , sebe
Locative mně tobě ňem , niej ňem sobě
Instrumental mnú tobú, tebú jím, ním , ňú jím, ním sobú, sebú
Possessive mój tvój jeho (je)jie jeho svój
Dual 1st person 2nd person 3rd person Reflexive
m f n
Nominative , va (ma) vy ona oně
Genitive najú vajú , ňú sebe,
Dative náma váma jima, nima sobě, si
Accusative ny, najú vy, vajú , ji, ni , sebe
Locative najú vajú ňú sobě
Instrumental náma váma jima, nima sobú, sebú
Possessive náš, najú váš, vajú (je)jú svój
Plural 1st person 2nd person 3rd person Reflexive
m f n
Nominative my vy oni ony ona
Genitive nás vás jich, nich sebe,
Dative nám, nem vám, vem jim, nim sobě, si
Accusative ny, nás vy, vás , , sebe
Locative nás vás nich sobě
Instrumental námi vámi jimi, nimi sobú, sebú
Possessive náš váš (je)jich svój

References