náš

See also: Appendix:Variations of "nas"

Czech

Etymology

Inherited from Old Czech náš, from Proto-Slavic *našь.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈnaːʃ]
  • Audio:(file)
  • Rhymes: -aːʃ

Pronoun

náš m

  1. (possessive) our, ours

Declension

Declension of náš (irregular)
singular
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative náš naše naše
genitive našeho naší našeho
dative našemu naší našemu
accusative našeho náš naši naše
locative našem naší našem
instrumental naším naší naším
plural
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative naši naše naše
genitive našich
dative našim
accusative naše naše
locative našich
instrumental našimi, našima

Further reading

Old Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *našь.

Pronunciation

  • IPA(key): (13th CE) /ˈnaːʃ/
  • IPA(key): (15th CE) /ˈnaːʃ/

Pronoun

náš

  1. (possessive) our, ours
  2. (possessive) Royal first person singular possessive pronoun, used by royalty; my

Declension

Declension of náš (soft pronominal)
singular
masculine feminine neuter
nominative náš nášě, našě náše, naše
genitive nášeho, našeho nášie, našie nášeho, našeho
dative nášemu, našemu náší, nášiej, naší, našiej nášemu, našemu
accusative nášeho, našeho, náš nášu, našu náše, naše
locative nášem, našem náší, nášiej, naší, našiej nášem, našem
instrumental náším, naším nášú, našú náším, naším
dual
masculine feminine neuter
nominative nášě, našě náši, naši
genitive nášú, našú
dative nášima, našima
accusative nášě, našě náši, naši
locative nášú, našú
instrumental nášima, našima
plural
masculine feminine neuter
nominative náši, naši nášě, našě nášě, našě
genitive nášich, našich
dative nášim, našim
accusative nášě, našě nášě, našě
locative nášich, našich
instrumental nášimi, našimi

Coordinate terms

Old Czech personal pronouns
Singular 1st person 2nd person 3rd person Reflexive
m f n
Nominative já(z) ty on ona ono
Genitive mne, tebe, j(e)ho, ň(e)ho jie, nie j(e)ho, ň(e)ho sebe,
Dative mně, mi tobě, ti j(e)mu, ňemu , , jiej, niej j(e)mu, ňemu sobě, si
Accusative , mne , tebe jej, jen, ji, j(e)ho,
, ňej, ňen, ni, ň(e)ho
ju, ňu je, ňe , sebe
Locative mně tobě ňem , niej ňem sobě
Instrumental mnú tobú, tebú jím, ním , ňú jím, ním sobú, sebú
Possessive mój tvój jeho (je)jie jeho svój
Dual 1st person 2nd person 3rd person Reflexive
m f n
Nominative , va (ma) vy ona oně
Genitive najú vajú , ňú sebe,
Dative náma váma jima, nima sobě, si
Accusative ny, najú vy, vajú , ji, ni , sebe
Locative najú vajú ňú sobě
Instrumental náma váma jima, nima sobú, sebú
Possessive náš, najú váš, vajú (je)jú svój
Plural 1st person 2nd person 3rd person Reflexive
m f n
Nominative my vy oni ony ona
Genitive nás vás jich, nich sebe,
Dative nám, nem vám, vem jim, nim sobě, si
Accusative ny, nás vy, vás , , sebe
Locative nás vás nich sobě
Instrumental námi vámi jimi, nimi sobú, sebú
Possessive náš váš (je)jich svój

Descendants

  • Czech: náš

Further reading

Slovak

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *našь.

Pronunciation

  • IPA(key): /naːʃ/, [ˈnaːʃ]
  • Rhymes: -aːʃ

Pronoun

náš

  1. (possessive) our, ours

Declension

Declension of náš (irregular)
singular
masculine feminine neuter
animate inanimate
nominative náš naša naše
genitive nášho našej nášho
dative nášmu našej nášmu
accusative nášho náš našu naše
locative našom našej našom
instrumental naším našou naším
plural
masculine feminine/neuter
animate inanimate
nominative naši naše
genitive našich
dative našim
accusative našich naše
locative našich
instrumental našimi
Slovak personal pronouns
substantive possessive
singular plural singular plural
1st person ja my môj náš
2nd person familiar ty vy tvoj váš
polite vy váš
3rd person m on oni* / ony jeho ich
f ona jej
n ono jeho
reflexive seba, sa (clitic) svoj

* masculine animate only, ony otherwise

Further reading

  • náš”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026