rozmeniť

Slovak

From roz- +‎ meniť (“to change”).

rozmeniť pf (imperfective rozmieňať)

(transitive) to break, to change (to exchange a banknote or coin of higher value for smaller units of the same total value)
Synonyms: zameniť, zmeniť, premeniť

V pokladni mu odmietli rozmeniť peniaze bez nákupu. ― They refused to change his money at the cash register without a purchase.

Conjugation of rozmeniť (perfective; class V, pattern robiť)

indicative		singular			plural
infinitive			rozmeniť
indicative		first	second	third	first	second	third
past	masculine	rozmenil som	rozmenil si	rozmenil	rozmenili sme	rozmenili ste	rozmenili
	feminine	rozmenila som	rozmenila si	rozmenila
	neuter	rozmenilo som	rozmenilo si	rozmenilo

past perfect	masculine	bol som rozmenil	bol si rozmenil	bol rozmenil	boli sme rozmenili	boli ste rozmenili	boli rozmenili
	feminine	bola som rozmenila	bola si rozmenila	bola rozmenila
	neuter	bolo som rozmenilo	bolo si rozmenilo	bolo rozmenilo

future		rozmením	rozmeníš	rozmení	rozmeníme	rozmeníte	rozmenia

conditional		singular			plural
conditional		first	second	third	first	second	third
present	masculine	rozmenil by som	rozmenil by si	rozmenil by	rozmenili by sme	rozmenili by ste	rozmenili by
	feminine	rozmenila by som	rozmenila by si	rozmenila by
	neuter	rozmenilo by som	rozmenilo by si	rozmenilo by

past	masculine	bol by som rozmenil	bol by si rozmenil	bol by rozmenil	boli by sme rozmenili	boli by ste rozmenili	boli by rozmenili
	feminine	bola by som rozmenila	bola by si rozmenila	bola by rozmenila
	neuter	bolo by som rozmenilo	bolo by si rozmenilo	bolo by rozmenilo

imperative		singular			plural
imperative		first	second	third	first	second	third
present		—	rozmeň	—	rozmeňme	rozmeňte	—

non-finite forms		participles				transgressive	verbal noun
		present active	past active	passive	l-participle	transgressive	verbal noun
		—	rozmenivší	rozmenený	rozmenil, rozmenila, rozmenilo, rozmenili	rozmeniac	rozmenenie