嘶叫
Chinese
| hiss; neigh | to call; to yell; to be called to call; to yell; to be called; to order | ||
|---|---|---|---|
| simp. and trad. (嘶叫) |
嘶 | 叫 | |
Pronunciation
- Mandarin
- (Standard Chinese)+
- Hanyu Pinyin: sījiào
- Zhuyin: ㄙ ㄐㄧㄠˋ
- Tongyong Pinyin: sihjiào
- Wade–Giles: ssŭ1-chiao4
- Yale: sz̄-jyàu
- Gwoyeu Romatzyh: syjiaw
- Palladius: сыцзяо (syczjao)
- Sinological IPA (key): /sz̩⁵⁵ t͡ɕi̯ɑʊ̯⁵¹/
- (Standard Chinese)+
- Cantonese
- (Standard Cantonese, Guangzhou–Hong Kong)+
- Jyutping: sai1 giu3
- Yale: sāi giu
- Cantonese Pinyin: sai1 giu3
- Guangdong Romanization: sei1 giu3
- Sinological IPA (key): /sɐi̯⁵⁵ kiːu̯³³/
- (Standard Cantonese, Guangzhou–Hong Kong)+
Verb
嘶叫
Synonyms
- 叫 (jiào)
- 叱吒 (literary, to shout angrily)
- 叫喊 (jiàohǎn)
- 叫喚 / 叫唤 (jiàohuàn)
- 叫嚷 (jiàorǎng)
- 叫囂 / 叫嚣 (jiàoxiāo) (derogatory)
- 吆喝 (colloquial)
- 吶喊 / 呐喊 (nàhǎn)
- 呼喊 (hūhǎn)
- 喚 / 唤 (huàn)
- 喊 (hǎn)
- 喧叫 (xuānjiào)
- 喊叫 (hǎnjiào)
- 喝唿 (Hokkien)
- 喊喝 (Hokkien)
- 喊嘩 / 喊哗 (Hokkien)
- 嗝 (ke̍h) (Hokkien)
- 嚷嚷 (colloquial)
- 大叫 (dàjiào)
- 大喊 (dàhǎn)
- 怒喝 (nùhè) (to shout angrily)
- 打呵喝 (da3 o4 ho) (Xiang)
- 高呼 (gāohū) (to shout loudly)