качкын

Southern Altai

Etymology

From Proto-Turkic *kač-. Compare to Kyrgyz качкын (kackın), etc.

Noun

качкын • (kačkïn)

  1. fugitive
  2. runaway, escape
  3. refugee

Declension

Inflection of качкын
singular plural
absolute качкын (kačkïn) качкындар (kačkïndar)
definite genitive качкынныҥ (kačkïnnïŋ) качкындардыҥ (kačkïndardïŋ)
dative качкынга (kačkïnga) качкындарга (kačkïndarga)
definite accusative качкынды (kačkïndï) качкындарды (kačkïndardï)
locative качкында (kačkïnda) качкындарда (kačkïndarda)
ablative качкыннаҥ (kačkïnnaŋ) качкындардаҥ (kačkïndardaŋ)

Further reading

  • N. A. Baskakov, Toščakova N.A, editor (1947), “качкын”, in Ojrotsko-Russkij Slovarʹ [Oyrot-Russian Dictionary], Moscow: M.: OGIZ, →ISBN