mandèr
Emilian
Etymology
Pronunciation
- IPA(key): /maŋˈdɛːr/
Verb
mandèr
- to send
Conjugation
| infinitive | mandèr | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| gerund | mandànd | ||||||
| past participle | mandè | ||||||
| singular | plural | ||||||
| first | second | third | first | second | third | ||
| indicative | present | mand | mand | manda | mandän | mandè | mànden |
| imperfect | mandèva | mandèv | mandèva | mandèven | mandèvi | mandèven | |
| past historic | mandé | mandéss | mandé | mandénn | mandéssi | mandénn | |
| future | mandarò | mandarè | mandarà | mandarän | mandarî | mandaràn | |
| subjunctive | present | manda | mand | manda | mandaggna | mandèdi | mànden |
| imperfect | mandéss | mandéss | mandéss | mandéssen | mandéssi | mandéssen | |
| conditional | present | mandarêv | mandaréss | mandarêv | mandarénn | mandaréssi | mandarénn |
| imperative | present | — | manda | — | mandän | mandè | — |
References
- Vitali, Daniele; Lepri, Luigi (1999), “mandèr”, in Dizionario italiano–bolognese, bolognese–italiano, Milan: A. Vallardi, →ISBN, page 146