解き放つ

Japanese

Kanji in this term

Grade: 5
はな
Grade: 3
kun'yomi

Pronunciation

  • (Tokyo) きはなつ [tòkíhánátsú] (Heiban – [0])[1]
  • IPA(key): [to̞kʲiha̠na̠t͡sɨ]

Verb

()(はな) • (tokihanatsugodan (stem ()(はな) (tokihanachi), past ()(はな)った (tokihanatta))

  1. synonym of 解き放す (tokihanasu)

Conjugation

Conjugation of "解き放つ" (See Appendix:Japanese verbs)
Katsuyōkei ("stem forms")
Mizenkei ("imperfective") 解き放た ときはなた tokihanata
Ren’yōkei ("continuative") 解き放ち ときはなち tokihanachi
Shūshikei ("terminal") 解き放つ ときはなつ tokihanatsu
Rentaikei ("attributive") 解き放つ ときはなつ tokihanatsu
Kateikei ("hypothetical") 解き放て ときはなて tokihanate
Meireikei ("imperative") 解き放て ときはなて tokihanate
Key constructions
Passive 解き放たれる ときはなたれる tokihanatareru
Causative 解き放たせる
解き放たす
ときはなたせる
ときはなたす
tokihanataseru
tokihanatasu
Potential 解き放てる ときはなてる tokihanateru
Volitional 解き放とう ときはなとう tokihanatō
Negative 解き放たない ときはなたない tokihanatanai
Negative continuative 解き放たず ときはなたず tokihanatazu
Formal 解き放ちます ときはなちます tokihanachimasu
Perfective 解き放った ときはなった tokihanatta
Conjunctive 解き放って ときはなって tokihanatte
Hypothetical conditional 解き放てば ときはなてば tokihanateba

References

  1. ^ Matsumura, Akira, editor (2006), 大辞林 [Daijirin] (in Japanese), Third edition, Tokyo: Sanseidō, →ISBN