வளர்ப்பு
Tamil
Etymology
Verbal noun formed from வளர் (vaḷar) + -ப்பு (-ppu).
Pronunciation
- IPA(key): /ʋɐɭɐɾpːʊ/, [ʋɐɭɐɾpːɯ]
Audio: (file)
Noun
வளர்ப்பு • (vaḷarppu)
- bringing up, fostering, upbringing
- Synonym: வளர்கை (vaḷarkai)
- foster child
- Synonym: வளர்ப்புப்பிள்ளை (vaḷarppuppiḷḷai)
- dependant
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | வளர்ப்பு vaḷarppu |
வளர்ப்புகள் vaḷarppukaḷ |
| vocative | வளர்ப்பே vaḷarppē |
வளர்ப்புகளே vaḷarppukaḷē |
| accusative | வளர்ப்பை vaḷarppai |
வளர்ப்புகளை vaḷarppukaḷai |
| dative | வளர்ப்புக்கு vaḷarppukku |
வளர்ப்புகளுக்கு vaḷarppukaḷukku |
| benefactive | வளர்ப்புக்காக vaḷarppukkāka |
வளர்ப்புகளுக்காக vaḷarppukaḷukkāka |
| genitive 1 | வளர்ப்புடைய vaḷarppuṭaiya |
வளர்ப்புகளுடைய vaḷarppukaḷuṭaiya |
| genitive 2 | வளர்ப்பின் vaḷarppiṉ |
வளர்ப்புகளின் vaḷarppukaḷiṉ |
| locative 1 | வளர்ப்பில் vaḷarppil |
வளர்ப்புகளில் vaḷarppukaḷil |
| locative 2 | வளர்ப்பிடம் vaḷarppiṭam |
வளர்ப்புகளிடம் vaḷarppukaḷiṭam |
| sociative 1 | வளர்ப்போடு vaḷarppōṭu |
வளர்ப்புகளோடு vaḷarppukaḷōṭu |
| sociative 2 | வளர்ப்புடன் vaḷarppuṭaṉ |
வளர்ப்புகளுடன் vaḷarppukaḷuṭaṉ |
| instrumental | வளர்ப்பால் vaḷarppāl |
வளர்ப்புகளால் vaḷarppukaḷāl |
| ablative | வளர்ப்பிலிருந்து vaḷarppiliruntu |
வளர்ப்புகளிலிருந்து vaḷarppukaḷiliruntu |
Adjective
வளர்ப்பு • (vaḷarppu)
Derived terms
- வளர்ப்புணி (vaḷarppuṇi)
- வளர்ப்புத்தாய் (vaḷarpputtāy)
- வளர்ப்புப்பிள்ளை (vaḷarppuppiḷḷai)
References
- University of Madras (1924–1936), “வளர்ப்பு”, in Tamil Lexicon, Madras [Chennai]: Diocesan Press
- S. Ramakrishnan (1992), “வளர்ப்பு”, in தற்காலத் தமிழ் அகராதி [Dictionary of Contemporary Tamil] (in Tamil), Madras: Cre-A Publishers, page [1]
- N. Kathiraiver Pillai (1889), “வளர்ப்பு”, in தமிழ் மொழி அகராதி [Tamil language dictionary] (in Tamil), Chennai: Pi. Ve. Namacivaya Mutaliyar, published 1928