рѫковѧть
Old Church Slavonic
Etymology
From Proto-Slavic *rǫko(j)ętь.
Noun
рѫковѧть • (rǫkovętĭ) f
Declension
| singular | dual | plural | |
|---|---|---|---|
| nominative | рѫковѧть rǫkovętĭ |
рѫковѧти rǫkovęti |
рѫковѧти rǫkovęti |
| genitive | рѫковѧти rǫkovęti |
рѫковѧтью, рѫковѧтию rǫkovętĭju, rǫkovętiju |
рѫковѧтьи, рѫковѧтии rǫkovętĭi, rǫkovętii |
| dative | рѫковѧти rǫkovęti |
рѫковѧтьма rǫkovętĭma |
рѫковѧтьмъ rǫkovętĭmŭ |
| accusative | рѫковѧть rǫkovętĭ |
рѫковѧти rǫkovęti |
рѫковѧти rǫkovęti |
| instrumental | рѫковѧтьѭ, рѫковѧтиѭ rǫkovętĭjǫ, rǫkovętijǫ |
рѫковѧтьма rǫkovętĭma |
рѫковѧтьми rǫkovętĭmi |
| locative | рѫковѧти rǫkovęti |
рѫковѧтью, рѫковѧтию rǫkovętĭju, rǫkovętiju |
рѫковѧтьхъ rǫkovętĭxŭ |
| vocative | рѫковѧти rǫkovęti |
рѫковѧти rǫkovęti |
рѫковѧтьѥ, рѫковѧтиѥ rǫkovętĭje, rǫkovętije |