причьтьникъ
Old Church Slavonic
Etymology
при- (pri-) + чьсть (čĭstĭ) + -ьникъ (-ĭnikŭ)
Noun
причьтьникъ • (pričĭtĭnikŭ) m
Declension
| singular | dual | plural | |
|---|---|---|---|
| nominative | причьтьникъ pričĭtĭnikŭ |
причьтьника pričĭtĭnika |
причьтьници pričĭtĭnici |
| genitive | причьтьника pričĭtĭnika |
причьтьникоу pričĭtĭniku |
причьтьникъ pričĭtĭnikŭ |
| dative | причьтьникоу pričĭtĭniku |
причьтьникома pričĭtĭnikoma |
причьтьникомъ pričĭtĭnikomŭ |
| accusative | причьтьникъ pričĭtĭnikŭ |
причьтьника pričĭtĭnika |
причьтьникꙑ pričĭtĭniky |
| instrumental | причьтьникомъ pričĭtĭnikomŭ |
причьтьникома pričĭtĭnikoma |
причьтьникꙑ pričĭtĭniky |
| locative | причьтьницѣ pričĭtĭnicě |
причьтьникоу pričĭtĭniku |
причьтьницѣхъ pričĭtĭnicěxŭ |
| vocative | причьтьниче pričĭtĭniče |
причьтьника pričĭtĭnika |
причьтьници pričĭtĭnici |