прирокъ
Old Church Slavonic
Etymology
Noun
прирокъ • (prirokŭ) m
Declension
| singular | dual | plural | |
|---|---|---|---|
| nominative | прирокъ prirokŭ |
прирока priroka |
прироци priroci |
| genitive | прирока priroka |
прирокоу priroku |
прирокъ prirokŭ |
| dative | прирокоу priroku |
прирокома prirokoma |
прирокомъ prirokomŭ |
| accusative | прирокъ prirokŭ |
прирока priroka |
прирокꙑ priroky |
| instrumental | прирокомъ prirokomŭ |
прирокома prirokoma |
прирокꙑ priroky |
| locative | прироцѣ prirocě |
прирокоу priroku |
прироцѣхъ prirocěxŭ |
| vocative | прироче priroče |
прирока priroka |
прироци priroci |