обꙑчаи

Old Church Slavonic

Etymology

From Proto-Slavic *obyčajь.

Noun

обꙑчаи • (obyčaim

  1. custom
    • from Vita Methodii, 0801300-0801310:
      сь же ѥдинъ хранити обꙑчаи, да на мъши пьрвѣѥ чьтоуть апостолъ и евангелиѥ римьскꙑ, таче словѣньскꙑ
      sĭ že jedinŭ xraniti obyčai, da na mŭši pĭrvěje čĭtutĭ apostolŭ i evangelije rimĭsky, tače slověnĭsky
      But keep this one custom: during Mass read the Apostolos and Gospel, first in Latin, then in Slavic
  2. habit
    • from the Homily against the Bogumils, 1218-1222:
      такъ бо ѥстъ обꙑчаи диꙗволоу и ослѣплꙗѥтъ очи и оумалꙗѥтъ грѣхъ да творѧщеи зълаꙗ мьнѧтъ сѧ не творѧщеи зъла ничесоже
      takŭ bo jestŭ obyčai dijavolu i oslěpljajetŭ oči i umaljajetŭ grěxŭ da tvoręštei zŭlaja mĭnętŭ sę ne tvoręštei zŭla ničesože
      Such is the habit of the devil; he blinds the eyes and shrinks sin, so that those who do evil think they are doing nothing wrong.
  3. ritual, rite

Declension

Declension of обꙑчаи (soft o-stem)
singular dual plural
nominative обꙑчаи
obyčai
обꙑчаꙗ
obyčaja
обꙑчаи
obyčai
genitive обꙑчаꙗ
obyčaja
обꙑчаю
obyčaju
обꙑчаи
obyčai
dative обꙑчаю
obyčaju
обꙑчаѥма
obyčajema
обꙑчаѥмъ
obyčajemŭ
accusative обꙑчаи
obyčai
обꙑчаꙗ
obyčaja
обꙑчаѩ
obyčaję
instrumental обꙑчаѥмь
obyčajemĭ
обꙑчаѥма
obyčajema
обꙑчаи
obyčai
locative обꙑчаи
obyčai
обꙑчаю
obyčaju
обꙑчаихъ
obyčaixŭ
vocative обꙑчаю
obyčaju
обꙑчаꙗ
obyčaja
обꙑчаи
obyčai

Derived terms

  • обꙑчаинъ (obyčainŭ)
  • обꙑчьнъ (obyčĭnŭ)
  • обꙑчьнѣ (obyčĭně)
  • чловѣкообꙑчьно (člověkoobyčĭno)