моркоп
Southern Altai
Etymology
From Russian морковь (morkovʹ).
Noun
моркоп • (morkop)
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| absolute | моркоп (morkop) | моркоптор (morkoptor) |
| definite genitive | моркоптыҥ (morkoptïŋ) | моркоптордыҥ (morkoptordïŋ) |
| dative | моркопко (morkopko) | моркопторго (morkoptorgo) |
| definite accusative | моркопты (morkoptï) | моркопторды (morkoptordï) |
| locative | моркопто (morkopto) | моркоптордо (morkoptordo) |
| ablative | моркоптоҥ (morkoptoŋ) | моркоптордоҥ (morkoptordoŋ) |