конник
Bulgarian
Etymology
From Proto-Slavic *konьnikъ. By surface analysis, кон (kon) + -ник (-nik).
Pronunciation
- IPA(key): [ˈkɔnnik]
- Rhymes: -ɔnnik
- Syllabification(key): кон‧ник
Noun
ко́нник • (kónnik) m
Declension
| singular | plural | |
|---|---|---|
| indefinite | ко́нник kónnik |
ко́нници kónnici |
| definite (subject form) |
ко́нникът kónnikǎt |
ко́нниците kónnicite |
| definite (object form) |
ко́нника kónnika | |
| vocative form | ко́ннико kónniko |
ко́нници kónnici |