затвориться

Russian

Etymology

затвори́ть (zatvorítʹ) +‎ -ся (-sja)

Pronunciation

  • IPA(key): [zətvɐˈrʲit͡sːə]

Verb

затвори́ться • (zatvorítʹsjapf (imperfective затворя́ться)

  1. (door etc) to close, to shut
    • 1859, Иван Гончаров [Ivan Goncharov], “Часть 3. Глава 3”, in Обломов; English translation from Marian Schwartz, transl., Oblomov, New York: Seven Stories Press, 2008:
      — Поко́рно благодарю́, — ла́сково отозва́лся Обло́мов, принима́я пиро́г, и, загляну́в в дверь, упёрся взгля́дом в высо́кую грудь и го́лые пле́чи. Дверь торопли́во затвори́лась.
      — Pokórno blagodarjú, — láskovo otozválsja Oblómov, prinimája piróg, i, zagljanúv v dverʹ, upjórsja vzgljádom v vysókuju grudʹ i gólyje pléči. Dverʹ toroplívo zatvorílasʹ.
      “I thank you kindly,” responded Oblomov graciously as he took the pie and, glancing at the door, locked his gaze on her high bosom and bare shoulders. The door shut hastily.
  2. (person) to lock/shut/close oneself in
  3. (church) to be in retreat, to go into retreat, to withdraw into seclusion/solitude
  4. passive of затвори́ть (zatvorítʹ)

Conjugation

Synonyms