čeľust

Old Czech

Etymology

Inherited from Proto-Slavic *čeľustь.

Pronunciation

  • IPA(key): (13th CE) /ˈt͡ʃɛlust/
  • IPA(key): (15th CE) /ˈt͡ʃɛlist/

Noun

čeľust f (diminutive čeľústka)

  1. jaw

Declension

Declension of čeľust (i-stem)
singular dual plural
nominative čeľust čeľusti čeľusti
genitive čeľusti čeľusťú čeľustí
dative čeľusti čeľustma čeľustem
accusative čeľust čeľusti čeľusti
vocative čeľusti čeľusti čeľusti
locative čeľusti čeľusťú čeľustech
instrumental čeľusťú čeľustma čeľustmi
This table shows the most common forms around the 13th century.

Descendants

  • Czech: čelist

Further reading

This article is issued from Wiktionary. The text is available under Creative Commons Attribution-Share Alike 4.0 unless otherwise noted. Additional terms may apply for the media files.